CO2 bombičky a ich použitie

Posted By: Madeforbike e-Shop In: Články On: Comment: 0 Hit: 7

(Zdroj: mtbiker.sk) Pravdepodobne mi dáte za pravdu, že defekt je vážne otrava. Na tom sa nikdy nič nezmení, ale vďaka bombičkám si môžeme jeho opravu celkom dobre urýchliť. „Pretekárom“ teda vyhovuje ich rýchlosť a niekomu ide skôr o minimálne rozmery. Každopádne pri ich použití je dobré myslieť na zopár základných pravidiel a obmedzení...

Výhody a nevýhody

V prvom rade je dobré si premyslieť, aké výhody a nevýhody nám tento systém ponúka. Samozrejme tým najväčším lákadlom je rýchlosť a minimálna námaha. Nafúkať pomocou nich plášť je otázkou doslova sekundy a navyše nemajú problém „nafúknuť“ cestný plášť na pomerne vysoký tlak, kedy by sme už s menšou pumpou mali posilňovňu. Ďalšou veľkou výhodou sú skutočne miniatúrne rozmery a nie je problém strčiť ich do vrecka, prípadne prichytiť pod košík alebo na sedlovú trubku. No a nevýhody?. Tou najväčšou je obmedzený počet „výstrelov“, kedy máme na všetko v podstate jeden pokus. Ten ďalší bude vyžadovať už ďalší „náboj“ navyše. Taktiež nebudú úplne ideálne, ak potrebujeme plášť iba trochu dofúknuť – napr. pri MTB, ak nechtiac sfúkneme pred náročným zjazdom v teréne viac, ako by sme chceli. Mnohé hlavice síce umožňujú postupné dávkovanie, ale tým pádom nám zostane málo na prípadný defekt. Netreba ani zabúdať na situáciu, ak máme bezdušové plášte s tmelom a dostaneme defekt, ktorý tmel po chvíli zacelí – opäť stačí len dofúkať, ale je tu ešte jeden problém. Totiž niektorí výrobcovia vyslovene neodporúčajú použitie CO2 v kombinácii s tmelom, pretože táto kombinácia spôsobí, že tmel úplne stratí svoje vlastnosti. Niekomu možno ešte napadne finančná náročnosť, ale pokiaľ nemáme defekt pri každom druhom výjazde tak myslím, že pri súčasnej cene náhradných bombičiek to také strašné nebude.

Železná záloha?

Asi najspoľahlivejšie riešenie je kombinácia bombičky a malej pumpy. Pumpa v tomto prípade môže byť tá úplne najmenšia, akú nájdete. V podstate sa bude jednať len o núdzové riešenie, ak nebodaj dostanete druhý defekt (a máte ho ako opraviť), prípadne pri manipulácii s bombičkou niečo „zbabrete“. Veď na to, aby sme úspešne dorazili domov, prípadne do cieľa netreba mať plášte nahustené na max počet atmosfér. To už všetko záleží ale na osobných preferenciách a tiež na vybavení, ktoré používate. Napr. ja na cestnom bicykli vozím veľmi odolné 28 mm plášte, kde som za celý rok nemal jediný defekt – teda, ak nerátam nedávne dvojité prerazenie oboch kolies na ceste určenej skôr pre MTB vďaka mojej nepozornosti . Aj keď ma čakalo 15 km domov s prázdnym predným kolesom na väčšinu výjazdov vozím stále jednu bombičku a dušu...



Tak na koľko to zvládne?

Štandardne sa väčšina C02 systémov dodáva s 16g bombičkami. Pri cestnom bicykli sa vôbec nemusíte báť, tam to zvládne natlačiť takmer 120 PSI (8,3 BAR) čo je určite dosť pre každého bez ohľadu na hmotnosť. Ale čo horský? U 29" rozmeru (plášť Schwalbe Rocket Ron 2,25) mi to nafúklo pri pokuse na 21,9 PSI (1,52 BAR), pričom neskôr som ešte zistil, že troška v bombičke zostala. Bežne vozím vpredu cca 1,55 BAR a vzadu cca 1,7 BAR, takže táto hodnota je na hrane a už to bude chcieť dávať trochu pozor v náročných zjazdoch. Ak ste ľahký, prípadne máte menšie kolesá, tak problém mať nebudete. Každopádne robia sa aj 24g verzie CO2 špeciálne pre MTB, kde už netreba nič riešiť...



Zopár tipov

Fúkanie s bombičkami nie je žiadna veľká veda, ale oplatí sa dať pozor na zopár detailov, nech nezostaneme potom na „prázdno“. Hlavne ak sa nám to stane napr. na preteku, kde všetko trochu komplikuje adrenalín. V prvom rade, ak dávame náhradnú dušu, prifúkneme ju trochu ústami nech sa nám dobre nasadzuje a nezostane nenápadne niekde trčať pod pätkou. Zároveň je dobré usadenie plášťa ešte poriadne skontrolovať – fúkanie je totiž tak rýchle, že na následné korekcie už nebude čas. Taktiež si nezabudneme poriadne pozrieť či je dostatočne otvorený ventil.

Tie lepšie systémy majú hlavicu, ktorá umožňuje dávkovať CO2 postupne. V tom prípade najskôr našroubujeme bombičku na hlavicu až pokiaľ neucítime menší odpor. To je hrana kedy hrot prerazí ochranu. Následne už len doťahujeme pokiaľ nás pustí závit a môžeme začať. Nasadíme na ventil, sltačíme hlavicu a... zázrak. Len pozor na jednu vec. Hlavica sa priechodom CO2 poriadne schladí, doslova zamrzne. Takže ak máte napr. rukavice tie sa ku tom vedia poriadne prilepiť. Hlavne bombičku nechytajte holými rukami do dlane. Tiež verím, že ju prázdnu nikto nehodí do kríkov... A ešte jedna maličkosť. Nezabúdajte, že CO2 uniká cez steny duše ďaleko rýchlejšie ako vzduch. Pri dojazde s tým problém nie je, ale ráno bude vaše koleso s najväčšou pravdepodobnosťou opäť prázdne. O to viac, ak používate „totál“ ultralight duše, ktoré majú oveľa tenšiu stenu.

Konkrétny príklad - Jetvalve Smart System

Veľmi šikovným produktom v oblasti CO2 bombičiek je ten od značky Jetvalve, ktorá spadá pod špecialistu na údržbu – anglický Weldtite. Ponúka veľmi dobré riešenie vďaka ktorým je manipulácia veľmi jednodnoduchá a bezpečná. V prvom rade je to hlavica, ktorá umožňuje vyššie spomínané postupné dávkovanie CO2. Takže sa nestane, že všetko sa spustí okamžite, ako prerazíte „ochranu“ pri manipulácii a príprave.

Taktiež obsahuje akúsi poistku vďaka, ktorej je možné mať bombičku z časti našraubovanú, vďaka čomu je lepšia samotná prenosnosť systému. S tým veľmi blízko súvisí aj možnosť upevnenia. Verzia, ktorú mám, je určená pre montáž na sedlovku – pre mňa osobne je tento variant výhodný vďaka ľahkej „prenosnosti“ medzi bicyklami. Používam ho na cestnom bicykli a tiež na MTB, kde mi robil spoločnosť aj počas rýchlych maratónov.


Silikónový popruh sa bezpečne stará o to, že ani pri skokoch a prejazde „rockgardenov“ nie je badateľný žiadny pohyb. Druhú (trochu viac nenápadnú) možnosť ponúka držiak, ktorý sa montuje pod košík a dá sa dokúpiť – prípadne priamo zvoliť verzia s týmto uchytením. No a tretia možnosť? Samozrejme stále sa to dá celé strčiť ľahko do vrecka. Veľkou výhodou riešenia Smart, je ale nenápadný plastový trojuholník. Vďaka nemu sa dá veľmi pevne a spoľahlivo na sedlovku upevniť až trojica bombičiek. Taká zásoba postačí aj na skutočne poriadnu dávku „smoly“. No a poslednou šikovnou vecičkou je plastová násada na bombičku, ktorá vás ochráni pred vyššie spomínaným mrazom, takže sa ku tomu neprilepíte.

Celkové spracovanie všetkých komponentov je na vysokej úrovni a ťažko niečo vyčítať. No a výsledok? Manipulácie je jednoduchá, efektívna a bezpečná. Viac si asi nemožno priať pri tomto type „náradia“ kde v kútiku duše veríme, že ho budeme potrebovať čo najmenej.

Ako vidíte, bombičky majú svoje výhody aj nevýhody. Hlavne treba zvážiť, čo človek jazdí a či pre neho má tento systém zmysel. Klasická pumpa bude vždy najväčšia istota no rýchlosť a skladnosť je návyková. Ak už ich chcete vyskúšať, tak nezabudnite pri použití dať pozor na zopár vecí - následne už môžete veselo „defektiť“.

Komentáre

Napíš komentár

Top